Ako som muchám na lep sadla

Autor: Dana Krajňáková | 19.7.2012 o 15:51 | (upravené 19.7.2012 o 15:57) Karma článku: 6,35 | Prečítané:  893x

Sekundové lepidlo. Úžasná to vec. Chcete zalepiť lacné papuče z čínskeho obchodu lacným sekundovým lepidlom a potom si ešte dva dni zoškrabúvate z prstov zvyšky zaschnutého lepidla aj s kožou. To je ešte ten lepší prípad, v horšom ho máte ešte aj na nábytku, či oblečení, čo ste mali práve na sebe. Papuče sú už dávno v smetiaku a Vám už dva dni znie v hlave melódia z rozprávky „A je to!“ ako obohraná platňa.

Aj preto už pár rokov na sekundové lepidlo kašlem. Ak potrebujem niečo zalepiť najprv rozmýšľam či daná vec stojí vôbec za tú námahu a ak áno, tak ju zverím manželovi, ten použije kvalitnejšie lepidlo.

                Dnes som sa však opäť cítila ako v spomínanej rozprávke. V obchode ma zlákala mucholapka. Taká tá typická nechutná čo sa natiahne a zavesí a muchy sa tam potom samy  lepia jedna radosť. Teda aspoň v mojich predstavách. Našla som si teda vhodné miesto v kuchyni, kde by až tak nešpatila, konkrétne v rohu za chladničkou. Samozrejme nechcela som sa celá dolepiť tak som si to najprv chcela primerať – vyšla som na stoličku a zistila som, že na strop tesne nedočiahnem. Tak som to  na chvíľu vzdala, že počkám kým manžel príde z práce. Lenže asi po hodine mi to opäť nedalo, muchy boli fakt otravné. Napriek šiestemu mesiacu tehotenstva v ktorom sa momentálne nachádzam som si tam teda „priteperila“ kuchynský stôl vyšla hore a poďho vešať mucholapku. Vytiahla som teda vrchnáčik a prišiel prvý kontakt s lepidlom. V pohode – pomyslela som si v duchu, pre dobro veci treba niečo obetovať. Tak som začala zápasiť s lepkavým  pripináčikom, čo bol na konci. Až som sa spotila, ale pripináčik mi nakoniec spadol do maličkého obalu lepkavej mucholapky a nie a nie ho vybrať von. Super, som teda nútená ísť  s už roztiahnutou mucholapkou v jednej ruke dole zo stola a hľadať si nový pripináčik. Otváram teda v obývačke maličkú škatuľku s pripináčikmi a voľnou rukou sa snažím jeden vybrať. Samozrejme behom sekundy rozsýpam ostatné na podlahu. Fakt bezva. Idem teda na všetky štyri, ľavá ruka s mucholapkou nad hlavou, pravou zbieram pripináčiky, aby sa nikto nezranil. Fajn konečne teda opäť vyliezam na stôl a snažím sa pripináčik aj s mucholapkou zapichnúť do stropu. Akosi to však nejde. Po chvíľke zápasu mi pripináčik opäť padá na zem, rovno pod stôl. Mucholapka si ma lape ako svoj najvzácnejší úlovok. Leziem teda zo stola, opäť štvornožky pod stôl a hľadám pripináčik. Už s riadne podráždeným nervovým systémom opäť vyliezam na stôl. Teraz však už zapichujem mucholapku radšej do drevenej garniže. Neverím vlastným očiam. Mucholapka konečne visí. Hurá. Môžem teda konečne zísť dole a zmyť zo seba odporné lepidlo na muchy. A ešte niečo – na upokojenie nervov beriem klasickú mucholapku – plácačku a vymlátim všetky muchy v okolí. Konečne je tu teda pokoj a moja ohavná mucholapka si nepoškvrnene a tíško visí.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?