Celkom zábavný text pesničky Jogín od mojej obľúbenej kapely Horkýže slíže. Príliš zábavné však už nie je stretnúť úchyla naživo.
Občas mávam taký divný pocit keď idem sama domov potme. A myslím, že nie som sama kto sa v noci desí pocitu, že z najbližších kríkov či rohu naňho niečo vyskočí. Avšak paradoxne ja som toho svojho úchyla (asi to znie príšerne - že svojho úchyla J) stretla za bieleho dňa. Chodila som na strednú školu a keďže som cestovala domov autobusom, chodili sme so spolužiačkami pešo na autobusovú stanicu. Jedného takto „postihnutého" pána sme už poznali, ale aj tak sa mu vždy podarilo nás vydesiť. Volali sme ho že: „hav - hav". Jeho úchylka totiž spočívala v tom, že vždy keď zbadal mladé zarozprávané dievčatá idúce mestom nenápadne sa zozadu priplichtil, uštipol jedno z dievčat do zadku a zabrechal. No viete si predstaviť to divadlo - dotyčná vyskočila 2 metre, vykríkla a ostatné sa ako správne pubertiačky skoro pomočili od smiechu.
Menej do smiechu nám však už bolo keď sme raz boli skoro už pri spomínanej autobusovej stanici. Mne teda možno nie až tak ako spolužiačke. Dotyčný sa totiž postavil medzi budovu a plot a keď sme prechádzali okolo tak sa odhalil. Spolužiačka zrazu sčervenela a ja som nechápala jej rozpaky, šli sme totiž ďalej. „Si nevidela?" a ja že: „čo?". „Fuj šak toho idiota v tých kríkoch!!!" Ja samozrejme tak zabratá do debaty som si toho idiota teda vôbec nevšimla a prišla tak o „nevšedný zážitok". Ten však mal ešte len prísť. A udial sa priamo na spomínanej autobusovej stanici. Tentoraz som išla zo sestrou. Zase ten istý scenár, ja debatujem ako o život a zas si nevšimnem chlapa, čo roztvorí kabát rovno pred mojim nosom. Keď sme sa minuli sestra sa samozrejme zhrozila, že fuj šak čo si slepá. No a vtedy mi to už nedalo a automaticky som sa otočila, chcela som totiž vidieť ako taký úchyl vyzerá. Moja zvedavosť však neunikla ani jemu. Prišiel až vonku na nástupište, postavil sa rovno predo mňa a ...
Je to divný pocit keď sa zahalený človek cíti trápnejšie ako ten odhalený. Od tej doby sa na stanici snažím zdržovať čo najmenej a keď už náhodou zmeškám nejaký autobus tak si radšej sadnem hoci aj sama do miestneho pohostinstva na kávu.