Pokračujem teda ďalej, v obci je rušno, sociálne odkázaní sa vyrojili, muži pofajčievajú, ženy hlasno debatujú a gestikulujú, usoplené deti pobehujú okolo nich. Vchádzam do potravín. Dnes je to celkom v pohode, rad nie je príliš veľký, ako zvykol byť pred pár rokmi. Keďže sociálne odkázaní občania si nakúpili autá môžu už nakupovať aj v hypermarketoch, kde majú lepší výber.
Ale aj tak nie všetci využívajú túto možnosť. V hypermarkete Vám totiž nedajú „na burg" ako sa u nás ľudovo hovorí. Čiže na dlh. Ale späť k nákupu. Prebieha celkom dobre, dnes som natrafila na ľudí, čo majú aj nejaké hygienické návyky, čiže dýcha sa v pohode. Okrem občasných buzerácií predavačky sociálne odkázaným občanom nedochádza k väčším incidentom. Ešte počkám kým predo mnou stojaci zaplatí dlh za včerajšie rožky. Chvíľu sa dohadujú, neskôr môžem zaplatiť aj ja. Nikto nikomu nezaprial rakovinu, ani porážku, tento mesiac som asi natrafila celkom dobrú konšteláciu hviezd.
Odchádzam a vonku už vzduchom lietajú pestrofarebné šarkany čo deti vypustili. Ále, kde! Aké šarkany, tie sa predsa púšťajú len na jeseň. Toto sú len prázdne obaly od nanukov, ktoré teraz v lete dobre padnú každému.