Najkrajšie darčeky

Autor: Dana Krajňáková | 6.7.2011 o 8:12 | Karma článku: 4,05 | Prečítané:  795x

4.júl. Niekomu možno pri tomto dátume napadnú filmy ako „Narodený štvrtého júla" či „Deň nezávislosti". Ale americká nezávislosť určite nie je tým o čom bude tento blog. Na tento deň sa totiž už odjakživa teším celý rok kvôli tomu, že je to deň mojich narodenín.

Darčeky, torta, kvety, obľúbený koláč, návštevy. Na to som sa ako dievčatko vždy náramne tešila. Ani jeden rok sa nemohlo stať že by doma zabudli na moje narodeniny. Hádam dva týždne a možno aj mesiac predtým som totiž vždy prišla za mamou a upozornila ju:  „Mami, ale vieš že budem mať narodeniny?" A mama že:  „No samozrejme že viem." upokojila ma. „A čo pekné Ti kúpime?" odpoveď bola vždy jasná: „Neviem, ale musí to byť prekvapenie!"

Prekvapenie bolo hlavnou podmienkou, ale nie jedinou. Darčekom nesmeli byť len sladkosti, alebo oblečenie, to by sa mi nerátalo. Najviac sa počítali hračky a pekné knihy. Raz som síce dostala k meninám elasťáky, ale tie mali vtedy výnimku lebo boli strašne moderné. Nosil sa k nim štrikovaný sveter až pod zadok. No ani vtedy to nevyšlo podľa mojich predstáv. Fialové lesklé elasťáky, po ktorých pišťalo moje srdce dostala moja staršia sestra, ktorá síce nemala sviatok, ale veľkosť mali len na ňu. Ja som dostala ružové s bielymi bodkami, ktoré som v tom momente znenávidela. Trvalo hádam aj pol roka kým som ich začala nosiť. Neskôr keď sme so sestrou podrástli tak som zdedila aj tie fialové.

Ako išli roky darčekov pribúdalo. Niektoré potešili viac, iné menej, meniny a narodeniny sa striedali s Vianocami a ja som vyrástla. No prekvapení som sa nechcela vzdať. A tak sa super darčeky striedali s takými čo by človek niekedy bežal hneď vymeniť do obchodu. Ale to sa nerobí! Rozhodla som sa preto upustiť trošku z tých prekvapení a vždy som priebežne naznačovala priateľovi a rodine čo by sa mi tak asi zišlo. Síce som sa už netvárila až tak prekvapene, keď som dostala soľnú lampu, žehličku na vlasy či prenosný DVD prehrávač, ale boli to veci čo som chcela.

No a tohto roku som si šla vybrať darček rovno sama. Kúpu tašky na notebook sme s priateľom spojili s nákupom hovädzieho na chilli con carne, ktoré som podávala večer na oslave. Tá ma potešila asi najviac, že všetko vyšlo a každému chutilo. Aj darčeky boli vskutku zaujímavé - kniha Varíme to najlepšie z mäsa ( sestra dobre vie, že môj nastávajúci má najradšej mäso s mäsom), ďalšia kniha - Muži, manželstvá a iné problémy (hlavná hrdinka má 27 rokov ako ja  a ide sa vydávať, zaujímavá zhoda no nie?) no a ešte super termo miska (aby rezne pre môjho drahého vydržali čo najdlhšie teplé), no a samozrejme kopa čokolád a nejaké to šumivé vínko.

Možno už nemám 7 rokov, ale prekvapenia sa stále občas objavia a práve vtedy, keď ich človek ani nečaká. Nemusia to byť drahé materiálne veci a často utkvejú v pamäti viac ako iné:

Taška ovocia, ktorú nám v Rakúsku tesne po otvorení hraníc daroval starý pán na bicykli, lebo videl tri deti s vyvalenými očami prvýkrát v supermarkete (aj keď o tejto story už bol napísaný blog)

Čokoláda, ktorú som našla v našej poštovej schránke na Vianoce cestou na polnočnú Svätú omšu. Pripravovali sme sa vtedy na birmovku a každý si vytiahol lístoček s menom a tým sa stal anjelom tohto dotyčného. Znamenalo to že sa mal zaňho modliť a pod. A práve tento anjel mi daroval na Vianoce čokoládu. Veľmi ma to vtedy potešilo a dodnes neviem od koho bola.

Peniaze od príbuznej, ktorá žije sama a trpí onkologickým ochorením. Dala ich pre mňa mojej mame ako svadobný dar, lebo sa bála že sa nedožije mojej svadby.

Sladkosti, ktoré nájdem ráno na Mikuláša po príchode do práce napchaté vo svojich kanadách. S kolegyňami si ich navzájom nakúpime, každá prispeje ostatným do kanád a potom si navzájom ďakujeme za to že sme na seba nezabudli :)

No a v neposlednom rade darčeky od mojich malých synovcov ako kytička sedmokrások, či oslintaná chrumka, alebo lentilka, ktorou ma nakŕmia - že teta papaj :)

To sú tie najkrajšie darčeky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?